Cesta zapisovateľa/scorera Tomáš Híreša

Väčšina ľudí ho pozná tak, že ho stretajú na ihriskách baseballu či softballu nielen v Trnave, ale i po celom Slovensku, či v Čechách. Jeho práca pre tieto športy však nie je ľuďom na očiach. Venuje sa totiž práci zapisovateľa a z jeho práce následne čerpajú tréneri, hráči, aby zlepšili svoju výkonnosť a napredovali. Teraz sa mu ako prvému Slovákovi podarilo zapisovať na Majstrovstvách sveta v softballe.

Ahoj Tomáš, tí ktorí nepôsobia dlhšie pri softballe či baseballe ťa možno nepoznajú? Keďže už ostatné roky sa venuješ svojmu vysokoškolskému štúdiu v Nitre a zápis tiež nie je priamo na očiach pre aktérov zápasu. Predstav sa prosím ľuďom…

Mám 29 rokov a narodil som sa a celý život som prežil v Trnave. tento rok som ukončil inžinierske štúdium na SPU v Nitre v odbore špeciálne chovateľské odvetia. Tomuto odboru by som sa aj rád v budúcnosti pracovne venoval.

Ako si teda k zapisovaniu baseballu a následne softballu?

Prvýkrát som pričuchol k baseballu cca v roku 2008, keď som začal navštevovať zápasy ako divák, priviedol ma k tomu môj bývalý spolužiak zo základnej školy Marek Červený. Zbláznil som sa do baseballu ako takého a pravidelne som sledoval zápasy MLB, väčšinou po nociach v priamych prenosoch. Zapisujem asi od roku 2010, vtedy som sa snažil aktívne zapájať do diania v klube a tak som sa naučil zapisovať. K softballu som sa dostal v roku 2013, po tom ako som zobral pozíciu trénera žiačok u Panthers Trnava

Robil si okolo týchto športov aj niečo iné ako zápis?

V rokoch 2011 a 2012 som na tréningoch baseballu pomáhal americkým hráčom, ktorí v Trnave hrávali, pri tréningoch rôznych kategórií a ako som už spomínal v rokoch 2013-14 som pôsobil vo funkcii hlavného trénera žiačok Panthers Trnava a v roku 2014 aj asistenta pri reprezentácii žiačok.

Aká cesta vedie k tomu, že si sa postupne dostal až k zápisu vrcholových podujatí v Európe?

Prvé európske školenie CEB pre zapisovateľov som absolvoval v roku 2012 a následne v sezóne 2013 som sa dostal na svoj prvý európsky turnaj ME U12 v českej Chocni. Tam som sa spoznal s Janom Drábkom, cez ktorého som sa následne dostal k zapisovaniu množstva turnajov a aj ligových zápasov organizovaných Eagles Praha. Práve tejto príležitosti vďačím za to, že som sa dostal až na takú úroveň, na ktorej som dnes. Nebolo to ľahké, pretože som chodieval počas sezóny takmer každý víkend zapisovať ligové zápasy a k tomu ešte rôzne turnaje od Českých pohárov po SUMA Open Pony League. Práve tieto skúsenosti a obrovské množstvo odpísaných zápasov vo všetkých kategóriách ma potom posunuli ďalej. Eagles Praha preto bude mať vždy v mojom srdci špeciálne miesto, pretože práve tam som dostal príležitosť zapisovateľsky vyrásť a dostať sa na medzinárodnú scénu.

Tento rok si zažil asi najväčšiu métu zapisovateľa – zapisovať Majstrovstvá sveta? Ako si sa dostal k tejto méte?

Už v roku 2012 po svojom prvom medzinárodnom školení a v roku 2013 po prvom turnaji Majstrovstiev Európy som zistil, že chcem urobiť všetko pre to, aby som sa so zapisovaní niekam dostal a využiť k tomu všetky možnosti. Ako som spomínal najviac ma k tejto méte posunuli skúsenosti získané v Prahe, počas sezón kedy som písal ligu som mal na svojom konte počas roka aj viac ako 100 zápasov, čo je na slovenské pomery obrovské číslo. Zároveň som sa ako lokálny zapisovateľ zúčastňoval pravidelne na ME rôznych kategórií väčšinou organizovaných v ČR. V roku 2015 som dostal prvú nomináciu na pozíciu Scorer in chief na turnaji Super Cup junioriek v Ostrave a to bol ďalší krok dopredu v mojej kariére. Následne som každý rok zapísal niekoľko ME. V roku 2018 som sa zúčastnil piatich medzinárodných turnajov okrem iného ako Scorer in chief ME U22 v Trnave a prvú svetovú skúsenosť som zažil v tom roku v Prahe na prípravnom turnaji pred MS – Intercontinental Cup. V roku 2019 som bol nominovaný ako jeden zo 4 lokálnych zapisovateľov na MS mužov a zapisoval som aj ako hlavný zápis vo finálovom zápase ME žien v Ostrave.

Ktoré zápasy si si užil ako zapisovateľ a ktoré zápasy sa ti páčili z celého turnaja?

Ako lokálny zapisovatelia sme na MS väčšinou zapisovali pitch-by-pitch, čiže zápis nadhodov, ale ku koncu turnaja sme dostali príležitosť písať aj papier – čiže pozíciu hlavného zapisovateľa. To boli pre mňa 3 zápasy a to Japonsko – Botswana v základnej skupine, Dánsko – Kuba o 9. miesto a Česká republika – Austrália o 7.miesto.

Okrem toho bolo na  turnaji mnoho veľmi kvalitných zápasov, ktoré som si okrem zápisu užil aj ako divák. Najlepšie bolo samotné vyvrcholenie turnaja – finále medzi Argentínou a Japonskom, ktoré sa rozhodlo až v treťom tiebreaku.

Povedz našim fanúšikom – aké to je robiť zápis na MS. Čo to všetko pre teba obnášalo – starosti, či výhody …

V prvom rade treba povedať, že pre mňa bola obrovská česť dostať nomináciu na MS, čo vnímam ako vyvrcholenie mojej niekoľkoročnej práce v kariére zapisovateľa, o to viac, že turnaja sa zúčastnili len 4 lokálni zapisovatelia. Ďalej som si užil tú neopakovateľnú atmosféru svetového turnaja a spoznal som mnoho kolegov zapisovateľov nielen z Európy, ale aj z USA a Mexika ako aj nášho Scorer in Chief z Venezuely. Počas turnaja sme vytvorili dobrú partiu a užili sme si turnaj aj mimo samotných zápasov.

Samozrejme, že s nomináciou a možnosťou sa ukázať na turnaji WBSC sa spájal aj veľký tlak, pretože som vedel,  že to je moja jediná šanca dokázať, že mám dostatočné schopnosti na to, byť na svetovom turnaji, a že moja nominácia bola oprávnená. Musím úprimne povedať, že hlavne na začiatku turnaja a pri prvom zápase v pozícií hlavného zapisovateľa som pociťoval po mnohých rokoch prvýkrát stres a nervozitu. Postupne som si však uvedomil, že je to rovnaký zápis akých som napísal už stovky a bolo to lepšie.

Máš ešte nejaké plány, či ciele v softballe či baseballe do budúcna?

Určite sa budem aj naďalej venovať kariére zapisovateľa. Prvým cieľom je to, že by som rád na základe svojho výkonu na MS dostal pozvánku na nejaký zaocenánsky turnaj WBSC, najlepšie už v roku 2020 a postupne sa stať pevnou súčasťou WBSC. So svojím výkonom na MS som bol spokojný, takže ostáva len dúfať, že som presvedčil natoľko, že príde nejaká nominácia. Samozrejme ten úplne najväčší cieľ je dostať sa niekedy v budúcnosti na Olympijské hry, ale k tomu je samozrejme ešte ďaleko, treba mať, ale najvyššie méty. 

Kam sa poberajú tvoje kroky v osobnom živote?

V najbližších dňoch odchádzam na absolventskú stáž do ZOO Jihlava a po návrate si samozrejme nájsť prácu a časom si založiť rodinu.

A trocha niečo osobného?

  • obľúbené jedlo : sushi, steak
  • vysnívaná dovolenka : Nový Zéland, Japonsko
  • obľúbený team : Oregon Ducks softball, Toronto Blue Jays
  • tvoj film : Posledný samuraj, The Big Bang Theory
  • čo počúvaš : doslova všetko možné.

Čo by si odkázal fanúšikom a ľuďom zo slovenského softballu ?

Bez ohľadu na to, aké to má softball na Slovensku ťažké, je možné dosiahnuť veľké veci, keď človek naozaj ten šport miluje a ide si za svojimi cieľmi. Robme pre šport, ktorý máme radi maximum a nenechajme sa odradiť tým, že sme softballovo malá krajina.

spracoval – rb –

Komentovanie je zablokované.