Na našom webe by sme chceli pripraviť pre priaznivcov softbalu informácie o súčasnom stave v našich kluboch, a preto postupne oslovíme všetkých prezidentov, predsedov klubov s pár otázkami. Či dostaneme odpovede uvidíme 🙂 .
Ako prvého sme vyspovedali prezidenta trnavského klubu SK Trnava Panthers p. Igora Baranoviča, ktorý na čele klubu stojí už niekoľko rokov. Zažil s ním nielen začiatky, úspechy, ale i napr.komplikované obdobie, keď klub prišiel o svoje zázemie a musel sa promptne pustiť do výstavby nového ihriska. A na druhej strane zasa zažiť jedinečnú organizáciu Majstrovstiev Európy žien do 22 rokov v roku 2018, kde sa klub tejto organizácie zhostil na výbornú.
- Zrejme ťa poznajú v tvojom klube, ale mohol by som ťa poprosiť, aby si sa predstavil pre ostatných, ktorí budú článok čítať. Pochopiteľne nás zaujíma tvoja športová kariéra a aktivity v športe?
Od roku 1984 – od strednej školy, sa venujem organizovaniu rôznych športových podujatí pre deti a mládež. K softballu som sa dostal v roku 1988 ako hráč Flying Panthers Trnava a ako tréner mládežníckeho tímu ŽOS Trnava. Neskôr som začal pôsobiť ako tréner mládežníckych dievčenských družstiev v softballovom klube Trnava Panthers, kde som sa stal aj jeho prezidentom. Trénoval som kategórie žiačok, kadetiek, junioriek i žien. Pôsobil som istý čas aj v SSA na poste riadenia sekcie rozvoja. V slovenskej reprezentácii som viedol družstvá kadetiek , junioriek i žien.
- Kedy si sa stal prezidentom klubu a čo ťa vlastne primälo vziať takúto náročnú pozíciu, ktorá vyžaduje celého človeka?
Prezidentom klubu som sa stal hneď po rozdelení trnavského softballu na Softballový klub Trnava Panthers a Baseballový klub Angeles Trnava (rok 1991 pozn.red.).
- V súčasnosti prežíva šport všeobecne ťažkú situáciu. Ako to zvládate vo svojom klube?
Ako všetci – veľmi ťažko. Vynakladáme veľmi veľa úsilia, aby sme udržali v klube mládežnícke kategórie a je to naša hlavná priorita. Každým rokom bojujeme o mladučké dievčatá, ktoré doslova ťaháme k tomuto športu. Časy, kedy sa k nám doslova hlásilo kvantum žiačok sú nenávratne preč. Nie je to však chyba ani nás ani športu. Je to dôsledok tejto doby a hlavne postoja výchovy k športu na Slovensku.
- Ste v kontakte v tomto čase s ostatnými členmi organizačného výboru klubu a s trénermi?
Mávame pravidelné správne rady vedenia klubu, kde rozhodujeme spoločne o jeho vedení a fungovaní.
- Čomu sa venuješ v tejto dobe ty ako prezident a čomu sa venujete v klube?
Ako prezident mám na starosti reprezentáciu klubu , jeho vedenie a zastupovanie. Momentálne sa v klube venujeme všetkému, čo sa točí okolo fungovania družstiev počas koronavírusu a pripravujeme aj renováciu areálu.
- Taká špekulatívna otázka, čo by si urobil inak, keby si vedel, že príde takáto zložitá doba?
Žiaľ prišla doba, kedy mi nemôžeme spraviť nič – iba všetko rešpektovať. Robiť, pomáhať, zlepšovať, vymýšľať, fungovať a napredovať sa dá, ak je situácia zdravá – no v tomto chorom čase musíme iba čakať na uzdravenie sa tejto doby.
- Ako to vidíš, keď skončia všetky opatrenia, myslíš, že si deti, hráči nájdu znova cestu na ihrisko?
Bojím sa, že to bude ešte horšie, ako to bolo za čias, keď sme boli všetci zdraví a decká sedeli pri počítačoch. Teraz budú decká síce zdravé, ale už im nik nevráti ten záujem o šport, pretože prednostne si budú chcieť užívať voľnosť a ničnerobenie, nie sa dobrovoľne viazať do tvrdého športového režimu. Bude však na nás – čo by sme chceli, aby to bolo inak, koľko detí sa nám podarí pritiahnuť k softballu.
- Ako zvládate v tejto situácii finančné zabezpečenie klubu?
Ideme na núdzový režim s výdavkami – snažíme sa šetriť, kde sa dá, ale určite nebudeme šetriť na našich hráčkach a výdavkoch na ich činnosť.
- Máš nejaký plán ako udržať klub pri živote a kam povedú cesty klubu v budúcnosti?
Môj plán je udržať pri živote hlavne tých ľudí, čo teraz vedú tento klub a čo pre neho robia neskutočný kus práce – tréneri a funkcionári. Sú to všetko naše bývalé hráčky a len vďaka nim ešte žijeme.
- Chystáte nejaký zmeny v infraštruktúre ihriska, či celého areálu?
Plánujeme nevyhnutné opravy oplotenia, výmenu ochranných sít a začali sme debatovať o stavbe zakrytých tunelov, nadhadzovacích bulpenov a vonkajšej posilovne.
- Aký úspech v softbale si najviac ceníš?
To, že klub Trnava Panthers funguje až doteraz a že každý rok dokážeme rozdúchať iskričku nádeje, že v Trnave ešte stále softball žije.
- Propagácia softbalu v médiách je komplikovaná, ako zvládate túto činnosť klubu?
Po toľkých rokoch činnosti v Trnave sme už v Trnavských médiách ako doma. Nemáme ambície robiť PR trnavskému softbalu po celej našej republike, ale poteší nás každý úspech v zahraničí – to je najlepšia propagácia – keď nás pochvália zahraničné kluby alebo asociácie.
- Aký šport máš rád okrem softbalu?
Určite je to každý šport, ktorý ešte nepokazili peniaze .
- Čo by si na záver odkázal slovenským sofbalovým nadšencom?
Softball na Slovensku vznikol na jedincoch a žiaľ aj skončil na jedincoch. Preto želám všetkým nadšencom, aby vydržali a podarilo sa im nájsť svojich pokračovateľov.
Ďakujem za rozhovor a držíme palce do novej sezóny.
Viac o klube nájdete na :