Síce neskoro, ale predsa prináša slovenskej softbalovej obci správy hlavných koučov z pôsobenia ich reprezentácii v roku 2015.
Prvou správou je správa z účinkovania ženskej reprezentácie na ME v holandskom Rosmalene od hlavného kouča – Igora Baranoviča a druhá správa je o hre reprezentácie kadetiek na Európskom pohári junioriek v Ostrave od hlavného kouča – Dušana Borbélyho.
Majstrovstvá Európy žien Rosmalen 19. – 25.7. 2015
19.7. 2015 Slovensko – Velká Británia 1 : 15 (0:8 0:0 0:0 1:2 0:5)
P – Gombíková M. (Gajarská E.) C – Petríková L. 1B – Sokolovská P. (Miháliková M.)
2B – Ferancová L. 3B – Bartovičová D. SS – Mešťanová D. LF – Kalická N. CF – Šestáková L.
RF – Gunišová L.
O všetkom sa rozhodlo hneď v prvom iningu sériou ďalekých odpalov do medzier a ak sme k tomu pridali aj naše hrubé chyby v obrane stav začiatku stretnutia bol zrazu v náš neprospech o osem bodov. Na celkom rýchly nadhod Britiek sme už nevedeli nájsť odpoveď v našom útoku a tak sme za celý zápas skorovali iba jeden krát. Stretnutie bolo ukončené po piatom inningu.
19.7. 2015 Grécko – Slovensko 6 : 4 (0:0 3:0 1:0 2:1 0:1 0:0 0:2)
P – Ferancová C – Kalická 1B – Sokolovská (Gunišová) 2B – Gajarská 3B – Bartovičová
SS – Mešťanová LF – Šestáková CF – Petríková RF – Zacharová (Chalúpková)
Jeden z najdôležitejších zápasov, ktorý mal rozhodnúť z akého miesta budeme postupovať zo základnej skupiny. Začiatok nám v celku vyšiel no znovu sme spravili sériu až fatálnych školáckých chýb v obrane a rázom sa dostali grékyne do vedenia, ktoré sme už iba veľmi tažko sťahovali. Ak sa nám aj podarilo ďalekými odpalmi dostať sa za obranu súpera, naše odpaly končili priamo v rukaviciach zadnopoliarok gréckeho tímu. Až do konca nervozne vedený zápas z našej strany skončil víťazstvom Grékyň.
Po tomto výsledku nám ostávalo sústredenie sa na druhý najdôležitejší zápas našej skupiny so Švajčiarskom .
20.7. 2015 Slovensko – Švajčiarsko 8:7 (2:0 0:3 1:0 0:0 1:2 1:2 2:0 tybreak 1:0)
P – Gombíková C- Petríková 1B – Miháliková 2B – Gajarská (Ferancová) 3B – Bartovičová SS- Mešťanová LF – Gunišová CF – Šestáková RF – Kalická
Po dobrom úvode sme sa ujali vedenia no znovu seriou našich chýb sme sa pripravili o vedenie a dali sme šancu súperovi, ktorý v druhom iningu prevzal iniciatívu a vedenie zápasu. Na pálke sme sa znovu trápili a dlho sme nemohli nájsť zbraň na prelomenie obrany švajčiariek. Napokon sa nám to podarilo až v samom závere stretnutia a vyrovnali sme stav stretnutia a posunuli ho tak do tie-breaku. V ňom sme boli úspešnejší pretože sme zatlačili našou pálkou (Kalická, Bartovičová, Šestáková) obranu súpera do hlbokej defenzívy a po našom odpale do infieldu spravili školácku chybu švajčiarky a nám sa podarilo dotlačiť víťazný bod.
21.7. 2015 Taliansko – Slovensko 13 : 0 (4:0 2:0 7:0 0:0)
P- Ferancová C – Gunišová 1B – Sokolovská 2B – Stúpalová 3B – Kalická SS – Zacharová (Mešťanová) LF – Machová CF – Puškárová RF – Chalúpková DH – Bartovičová
V tomto stretnutí sme nastupovali proti súperovi, ktorý bol ašpirantom na víťaza týchto majstrovstiev a družstvám s ktorými hral dokázal uštedrovať bohaté nadielky bodov. Jednoznačne od začiatku sme ťahali za kratší koniec a naše nadhadzovačky nerobili pálkarkami talianiek žiedne problémy. Sériou ďalekých odpalov rovno do medzier medzi naše zadnopoliarky sa talianky dostali veľmi rýchlo do hladkého vedenia. Samozrejme ako to už bolo v predošlých stretnutiach ani tu sme sa nevyhli školáckym osobným chybám ktoré súperovi hodne ulahčili jeho cestu za víťazstvom. Nášmu tímu sa podarilo pár odpalmi dostať na méty a pokúsiť sa o získanie aspon čestného úspechu, no pozorná obrana talianiek nám to nedovolila.
Podstatná však z tohoto dna bola pre nás správa o víťazstve Grekyň nad Švajčiarkami čo pre nás znamenalo, že hráme v skupine kde je možné umiestnenie od 9. až po 16. miesto.
22.7. 2015 Slovensko – Ukrajina 6 : 9 (0:0, 1:0, 0:0, 0:2, 2:5, 3:1, 0:1,)
P-Gombíková (Gajarská) C- Gunišová 1B-Miháliková 2B- Ferancová 3B-Bartovičová SS-Mešťanová
LF-Šestáková CF-Petríková RF-Machová
Naše prvé boje v skupine o 9-16. Miesto. Do tretieho inningu sme sa celkom držali a dokonca sme si vytvorili aj jednogólový nádskok, no znovu po serii osobných chýb sme neudržali krok so súperom a v závere stretnutia nás znovu sklamala bezzubá pálka.
22.7. 2015 Slovensko – Dánsko 2 : 7 ( 0:0, 0:0, 0:0, 0:0, 0:2, 1:1,1:4)
P-Gombíková C-Kalická 1B-Miháliková 2B-Ferancová 3B- Bartovičová SS- Mešťanová
LF- Šestáková CF- Petríková RF- Chalúpková
Jeden z dvoch najslabších našich súperov v tejto skupine, o čom značili aj prvé 4 inningy, kedy sme sa neskutočne trápili asi s najpomalším nadhodom týchto majstrovstiev. V obrane sme mali až do tohto času viac šťastia ako skúseností. Bola len otázka času kedy sa nášmu súperovi podarí prelomiť našu obranu. V piatom iningu sa to aj podarilo, následne sme sa pokúsili zvrátiť výsledok no koniec zápasu sme úplne nezvládli a po 4 dobehoch súpera sme rezignovali.
23.7. 2015 Slovensko – Francúzsko 2 : 11 ( 1:0, 0:0, 1:4, 0:2, 0:0, 0:5)
P-Ferancová C-Gunišová 1B-Sokolovská 2B-Stúpalová 3B- Machová SS-Zacharová
LF-Chalúpková CF-Puškárová RF-Gajarská
V tomto stretnutí sme nastúpili proti najsilnejšiemu tímu v tejto skupine, čo Francúzsko nakoniec svojim 9. miestom potvrdilo. Po nevydarených výkonoch v predošlých stretnutiach dostali šancu mladšie hráčky, ktoré doposiaľ nehrali alebo len veľmi málo. Úvod nám celkom vyšiel a na začiatku stretnutia sme viedli. Až naše chyby v treťom iningu obrátili stav v prospech súpera. Potom sme sa už nedokázali vyburcovať k zodpovednejšiemu výkonu a len sme konštatovali opäť našu nemohúcnosť v útoku. A záver stretnutia ako vo väčšine stretnutí – nezvládnutý a rezignácia.
24.7. 2015 Slovensko – Poľsko 4 : 5 (0:0, 0:1, 1:3, 2:0, 0:1, 0:0, 1:0 )
P- Gombíková C-Petríková 1B-Sokolovská (Miháliková) 2B- Stúpalová 3B-Kalická (Bartovičová) SS-Zacharová (Mešťanová) LF- Chalúpková (Šestáková) CF-Machová (Puškárová) RF- Gajarská (Gunišová)
Druhý najslabší súper, nad ktorým bolo našou povinnosťou vyhrať, nás čakal v boji o 15.-16. priečku.
V tomto našom poslednom vystúpení na ME sme sa rozhodli, že si zahrajú všetky hráčky.Prvá časť hráčok držala krok so súperom do polovičky stretnutia a za stavu 4:3 pre súpera ich vystriedali ďalšie hráčky. Tie síce jeden bod pridali ale aj jeden obdržali a tak sme opäť prehrali o bod. Väčšiu časť bodov sme súperovi uštedrili po jeho chybách v obrane, pretože sme znovu na pálke úplne vybuchli.
Záver:
Celkovo sme obsadili 16. miesto z 20. zúčastnených krajín. Z ôsmych stretnutí, ktoré sme hrali na týchto ME sme vyhrali iba jedno, aj to v tiebreaku. Dali sme súperom 27 bodov, obdržali sme celkovo 73 a pri hre sme vypracovali 34 erorov. Na pálke sme boli 26 x SO. Všetky ostatné podrobné štatistiky o našej hre je možné nájsť na stránke: http://competition.europeansoftball.org/2015/rosmalen/games/svk.htm
Jednoznačne môžem povedať, že naše umiestnenie je absolútne adekvátne nášmu pôsobeniu na pálke a v útoku. Až na pár výnimiek ani jedna hráčka nepredviedla svoj štandard na pálke a za očakávaním ostali aj výkony v obrane. Tím sa skladal zo 16 hráčok, ktoré prejavili záujem reprezentovať našu republiku a zúčastnili sa aj programu reprezentácie. Celkovo bolo oslovených a pozvaných na prvé stretnutie výberu do reprezentácie cca 36 hráčok (asi všetky, ktoré splňali požadovanú minimálnu vekovú hranicu 17 rokov). Hneď treba zdôrazniť, že výber sa nerobil, ale 16 hráčok zostalo z celkového počtu oslovených. Vekové rozhranie medzi hráčkami sa pohybovalo od 17 rokov do 33 rokov čiže 16 ročný rozdiel. Gro tímu však tvorili najmladšie hráčky, pre ktoré to bolo prvé životné vystúpenie v ženskej kategórii a zároveň neskutočná veľká škola softballu. Takéto veľké vekové rozdiely sa len veľmi ťažko dali zvládnuť vo vzájomnej komunikácii a častokrát zasahovali a ovplyvňovali aj samotnú hru a výkony hráčok.
Príprava a plánované stretnutia boli adekvátne finančným podmienkam, ktoré mohli byť na prípravu vynaložené. Dosiahnutý výsledok je zároveň i zrkadlom stavu našej hráčskej základne na Slovensku, úrovni softballu, ktorý v našej lige predvádzame a zároveň je to i obraz postoja našich hráčok k vývoji a ďalšiemu napredovaniu tohto športu u nás. Všetky zúčastnené štáty robili výber do reprezentačných tímov – my sme do reprezentácie pozývali a prehovárali hráčky aby nás bolo aspoň na súpisku. Obraz našej hry na ME dal obraz nášho softballu na Slovensku. Ak sme sa kedysi pár rokov dozadu mohli oprieť o záujem a skúsenosti hráčok – tak teraz sme na bode kedy reprezentovať už nemá kto. To všetko je obraz vývoja v našich kluboch a v našej asociácii. Zánikom niektorých silných softballových klubov a upadajúcou tendenciou jestvujúcich klubov spejeme k absolútnej nemožnosti zostavenia akejkoľvek fungujúcej reprezentácie na základe dlhodobejšieho a komplexnejšieho pôsobenia. Dlhodobejší cyklus reprezentácie nebude možný, pretože ho nebude mať kto realizovať. Reprezentácia stratí svoj zmysel vo výbere toho najlepšieho, pretože to bude iba účasť tých, ktorí prejavia záujem a budú mať dostatok financií na to aby si zaplatili za všetko. Ďalšou otázkou bude aj vedenie reprezentácie. Ostáva už iba hrstka trénerov, ktorí sú ochotní podriadiť svoj voľný čas všetkým týmto aktivitám. Možno ich už spočítať na polovičke jednej ruky.
Pozitívom však i naďalej ostáva skutočnosť, že naše dievčatá i keď nedosiahli to čo si predstavovali a neudržali bojovnosť vždy až do konca, vystupovali ako veľmi slušný, príjemný a milý tím. Myslím si, že svojim prejavom a spoločenským vystupovaním častokrát predčili i herne vyspelejšie družstvá. Ale to nám žiaľ umiestnenie nikdy nevylepší. Záverom chcem povedať, že nie je hanba byť posledný alebo sa zle umiestniť a nie je hanba športovo priznať, že na účasť na ME jednoducho nemáme ani herne a ani finančne. Pokiaľ reprezentácia nemá mať svoj cieľ a zámer – tak je hneď na úvod odsúdená k neúspechu. Náš neúspech bol vo veľkých herných rozdieloch našich hráčok a v nemožnosti vybrať tím s rovnako skúsených hráčok. Boli sme tak silný ako bola naša najslabšia hráčka. A väčšina družstiev Európy už nemá slabšie hráčky – všetky majú rovnako silné, lebo také vybrali.
Problém slovenského softballu však nie je umiestnenie na ME, ale v tom, že softball u nás zaniká a už ho o chvíľu nebude mať kto hrať, kto pískať, a ani trénovať či organizovať. Reprezentácie sú iba špičkou nášho roztápajúceho sa ľadovca. Vážim si všetky hráčky a členov štábu, ktorí niesli svoju kožu na trh vediac že to nebude ľahké, bude ťo stáť veľa času a v konečnom dôsledku to môže priniesť aj slzy a sklamanie. Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili tejto reprezentácie.
Hráčky : 8 STUPALOVA Patricia, 9 BARTOVICOVA Dagmara, 11 MESTANOVA Dominika, 12 FERANCOVA Laura, 14 SESTAKOVA Lucia, 15 PETRIKOVA Linda, 16 CHALUPKOVA Martina, 17 GUNISOVA Lenka, 18 ZACHAROVA Henrieta, 21 KALICKA Nikola, 23 MACHOVA Simona, 24 GOMBIKOVA Miriama, 46 PUSKAROVA Petra, 69 MIHALIKOVA Miroslava, 98 SOKOLOVSKA Petra, 99 GAJARSKA Elisabeth,
Kouči : BARANOVIC Igor Headcoach, SOKOLOVSKY Rastislav Coach, GAJARSKY Jan Coach, KLASEK Michal Coach, tour manager, DUDOVA Gabriela Physiotherapist
*****
Slovensko na ME žien zastupoval v tomto roku náš jediný medzinárodný rozhodca – Branislav Sušila.
///////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////////
Európsky pohár junioriek – OSTRAVA 2015
Turnaja v Ostrave, určený pre juniorky, sme sa zúčastnili po dohode realizačného tímu s našim kadetským reprezentačným výberom. Dôvodom bola finančná neúnosnosť ME kadetiek v Taliansku. Nechceli sme, ale nechať prípravu reprezentácie bez vrcholnej akcie, a preto sme prijali ponuku nastúpiť na tomto, pre nás finančne výhodnom turnaji. Keďže došlo aj k zmene termínu, bohužiaľ sa z turnaja ospravedlnili tri hráčky užšieho výberu, a preto sme prikročili k pozvaniu dievčat v juniorskom veku, keďže ako som už spomínal tento turnaj bol určený pre juniorské tímy. Chcem poďakovať našim trom posilám za ich ochotu cestovať, aj keď sme im veľa času na rozhodovanie nedali a môžem povedať že všetky tri boli prínosom a posilou.
Náš prvý súper Arena zo Srbska bol pre nás neznámou. Jediné čo sme vedeli bolo, že si pozvali dve posily z Českej Extraligy. Obe nadhadzovačky a zároveň tretiu a štvrtú pálkarku v poradí. A tu sa aj ukázal rozdiel. My sme dokázali odpálit iba chudobné dva hity, súper šesť a z toho štyri práve menované posily. Za zmienku stojí aj sedem chýb v obrane, čo rezultovalo vo výsledok 14:8 pre súpera. Hneď v ten istý deň sme sa postavili jednému z lídrov Českej juniorskej Extraligy Joudrs Praha. Prehrali sme síce 12:2, čo je ale zaujímavý fakt na hity sme skončili 2:2. A Joudrs mali iba tri RBI a to na trojbodový homerun. Samozrejme pri pohľade na štatistiky nikomu neunikne veľký počet mét zdarma, čo aj zápas rozhodlo.
Na štvrtok spomínam veľmi zle. Dva zápasy, kde sme mali jednoznačne vyhrať, ale skončili opačne. Poďme ale postupne. Zápas proti Academy z Belgicka začnem porovnaním štatistík. Na hity 11:11, méty zdarma sme umožnili 4 súper 7. Prehrali sme 7:3. Dodnes premýšľam ako je možné, že sme prehrali. Mali sme štyri divoké nadhody a na naše nešťastie prišli v najmenej vhodnej chvíli, kde zákonite súper zlepil šťastný hit a my sme pykali. Dovolím si povedať, že tento zápas predurčil naše smerovanie na turnaji a pri pohľade na posledných troch súperov, bola matematika jasná. S vedomím, že nemôžeme postúpiť do prvej štvorky a zabojovať o väčší úspech sme sa postavili Poľsku. Mnoho účastníkov turnaja nazvalo tento súboj najzaujímavejším a myslím, že aj nestranný divák sa mal na čo pozerať. V tomto prípade štatistiky nevypovedajú o priebehu zápasu a dovolím si povedať, že sme boli lepším tímom. Áno prehrali sme v dohrávke zápasu, pred ktorou sme viedli o dva body a na nešťastie jedna chybička a tri tvrdé odpaly rozhodli o víťazstve súpera 9:8.
V posledný hrací deň základnej skupiny nás čakali dvaja top favoriti turnaja. Väčšina účastníkov čakala dve rozdielové prehry po štvrtej zmene a tu sa ukázalo, že ten náš maličký Slovenský softball má ešte nejakú nádej a treba stále bojovať o budúcnosť týchto detí. Birds Zoetermeer, holandský tím vedený najlepším trénerom na starom kontinente (André Prins), vyzerajúci už pri rozcvičke tak, že si dovolím povedať , že by na ženských ME bojoval o prvú osmičku ak nie viac, tu nebolo všetko jedno ani mne. Turnaj zatiaľ odohrali iba po štyroch zmenách. Nenašiel sa ani jeden súper, ktorý by vzdoroval dlhšie. Povedzme si na rovinu, ich obrana bola pre nás priam neprekonateľná a za celý zápas sme mali iba jednu bežkyňu na métach. Zaujímavý bol, ale náš boj v obrane. Ako jediný tím sme si zahrali tú vytúženú piatu obranu a útok. Áno prehrali sme rozdielom triedy 10:0 a možno si niektorí povedia že nie je nad čím sa rozplývať, ale bol to taký ten zápas, pri ktorom si poviete, že kurník veď v tých našich dievčatách predsa niečo je a dá vám to, to chcenie pokračovať ďalej ako tréner a možno tomu dať trošičku viac. Po zápase si ma stranou zobral Pán Tréner Andre Prins a na moje prekvapenie mal slušné vedomosti o tom ako to u nás je. Prosil ma, áno prosil, aby sme viac pracovali s mládežou a verili že príde k zlomu, ktorý ale potrebuje čas a veeeeeeeeeľa práce. Po tomto peknom zážitku sme si už išli iba zahrať proti domácim Arows Ostrava. Samozrejme sme vedeli, že na víťazstvo nemôžeme pomýšľať a čakali sme, že tím plný reprezentantiek pripravujúcich sa na MS v USA nás jednoznačne prevalcuje. Opäť ako v prvom piatkovom zápase sme použili taktiku dvoch nadhadzovačiek. Musím povedať, že zápasové zaťaženie dievčatám v kruhu očividne pomohlo a od zápasu k zápasu sa zlepšovali a boli istejšie v krytí strike zóny. A hneď to bolo vidno aj v hre nášho tímu. Udržali sme naozaj silného súpera šesť zmien a pri troške šťastia to mohol byť aj kompletný zápas. Nemám to vo zvyku, ale pri tomto zápase by som vyzdvihol obetavosť Klaudie Mihálkovej, ktorá aj cez zranenie a bolesti, keď na našej lavičke bola každú zmenu zdravotníčka, odmietla odstúpiť zo zápasu a dohádzala a dopálila až do konca. Ešte pre úplnosť doplním výsledok 3:10.
Posledný deň turnaja nás čakal boj o umiestnenie a neboli sme bez šance. Ako prvý, proti nám nastúpil celok Academy z Belgicka a bojovali sme čo nám sily stačili. Dievčatá už toho pri záťaži dvoch zápasov denne mali dosť. Kondícia sa pomaly vytrácala a zranenia nám tiež na pohode nepridávali. Boli sme lepší v každej štatistike až na jednu a to dobehy. Prehrali sme o jeden bodík 9:8 a turnaj pre nás v podstate skončil. Musíte pochopiť, že pätnásťročné dievča, nesie ťažko takúto krutú prehru a psychicky to nemusí uniesť. To sa nám stalo v poslednom zápase proti Arene, kde sme si nedokázali poradiť s asi doteraz najslabšou nadhadzovačkou a prehrali sme po piatej zmene 10:3.
Viac štatistík, či informácii o turnaji nájdete na :
http://competition.europeansoftball.org/2015/ostrava/schedule.php
Turnaj, aj keď sme prehrali všetky zápasy, hodnotím aj pozitívne. Ukázal že aj pri mizernej členskej základni sme schopní konkurovať oveľa silnejším súperom a že stále u nás vyrastajú talenty. Čo ale nemôžeme hodiť za hlavu, je nevyhratosť dievčat a mizerná zápasová prax. Možno si teraz urobím zopár nepriateľov, ale neodpustím si podotknúť , že nie je možné, aby sme mali v domácej súťaži pred letnou prestávkou odohratých tak päť zápasov. Toto je rozhodnutie, ktoré zabíja softball a od budúcej sezóny k tomu nemôže prísť. Chápem že tímy si chcú zatraktívniť sezónu a hľadajú cestu v súťažiach mimo Slovenska, či už v Interlige, alebo českých ligách. No týmto rozhodnutím vyradzujú minimálne jedno družstvo z hry. Bohužiaľ tento rok išlo práve o tím ktorý mal obrovský vplyv na kadetskú reprezentáciu a potom od detí nemôžeme očakávať zázraky. Po tejto generácii už nemá kto prísť! Sme ohrozený druh a jednoznačne potrebujeme okamžite rapídne začať drieť na výchove mládeže. Ako? Jediná cesta je zameranie, nás skúsených ľudí práve na tu najnižšiu kategóriu. Ale, zároveň je nutné aby sme sa aj my vzdelávali a snažili sa napredovať. Možno investovať viac, z už aj tak chudobných dotácií do kliník a sústredení perspektívnych hráčok a trénerov. Do budúcej sezóny neočakávam nárast počtu družstiev v lige, takže možno zalobovať za účasť troch tímov v Interlige. Áno vynechal som z účasti najsilnejší tím ligy, ale dámy sa určite neurazia, keďže vieme, že to robia pre zábavu a v podstate, aby pomohli softbalu. Ak niektoré budú mať záujem, navrhujem doplniť nimi tím kadetiek Trnavy, tu myslím že to prospeje obom stranám. Ďalej navrhujem každý rok reprezentovať iba s tou v tom roku „najsilnejšou“ reprezentáciou. Tu, ale priznávam, že neviem ako to ovplyvní dotácie. A poslednou vecou je vytvorenie akadémie pre desať najperspektívnejších hráčok a vychovať trénerky, ktoré budú mať potrebné základy, ktoré môžu odovzdávať v budúcnosti ďalej. Viem, že to znie trochu utopicky, ale verím že práve to nám dá šancu pre návrat žiackej ligy do troch rokov. Predpokladám stretnutia raz týždenne a pred vrcholnými akciami dva až tri krát týždenne. Samozrejme je pri tomto nutné poradiť sa s vedením asociácie, keďže to nemôže fungovať úplne zadarmo.
NA ZÁVER CHCEM POPROSIŤ KAŽDÉHO, KTO PRACUJE NA UDRŽANÍ SOFTBALLU NA SLOVENSKU, ABY VYDRŽAL! NEJDE ANI TAK O MEDAILE, HLAVNÉ JE ŽE DRŽÍTE DETI MIMO ULÍC A DÁVATE V MLADOM VEKU DIEVČATÁM NIEČO, ČO IM POMÁHA AJ V BUDÚCOM ŽIVOTE. ZDVIHNÚŤ SA PO PREHRE, DRIEŤ PRE ÚSPECH A VÁŽIŤ SI VÍŤAZSTVO A ĽUDÍ, KTORÝCH PRE TO VÍŤAZSTVO POTREBUJÚ.