Softballistkám Slovenska sa síce v roku 2016 na ME do 22 rokov v Pardubiciach nepodarilo vybojovať vytúženú medailu, avšak to ich nezastavilo, a už sa usilovne pripravujú na Majstrovstvá Európy žien 2017, ktoré sa budú konať v talianskom Bollate. Ako prebieha príprava, vám prezradí hlavný tréner Dušan Borbély.
Dušan, v uplynulom roku sa Slovensko dostalo viac do povedomia v rámci Európy. A to, samozrejme, vďaka výsledku z už toľko skloňovaných Pardubíc. Budú hráčky z tohto tímu tvoriť základ Reprezentácie pre rok 2017?
Tento tím bude tvoriť základ softbalu u nás vo všetkých smeroch. Dúfam, že dievčatá budú kostrou ešte niekoľkých výberov a neskôr nahradia mňa v pozícii trénera. Koľko ich bude konkrétne, ale samozrejme povedať neviem. Rozhodne aktuálna forma na konci mája, kedy zverejním konečnú nomináciu a dve náhradníčky.
Myslíš si, že bude ťažké nadviazať na dobré výkony, ktoré tvoje hráčky predviedli, aj na nasledujúcich Majstrovstvách Európy?
Už teraz môžem povedať, že tím napreduje a ani trochu sa nebojím o výkony hráčok v záverečnej nominácii. K čomu verím dopomáha aj rivalita v tíme, čo hlavne na Slovensku nebýva bežné. Je asi iba jedna hráčka, ktorá má nomináciu istú, zvyšných 16 určíme až 1.6.2017, takže hráčky musia bojovať o nomináciu až do konca prípravy.
Určite máte aj nejaký cieľ, ktorý by ste chceli na vrcholnom podujatí dosiahnuť. Prezradíš nám, aký je?
Primárnym cieľom je dostať sa do prvej dvanástky v Európe. Za úspech budem považovať umiestnenie do desiateho miesta. Priznám sa, že v kútiku duše dúfam v ďalší „zázrak“, ktorým je postup medzi osem najlepších, čo by znamenalo návrat medzi európsku elitu.
Aký plán prípravy má tvoj širší výber?
Stretávame sa raz mesačne na sústredeniach, kde pracujeme na zlepšení útočnej hry. Hlavnou prioritou je ale nadhod, tu sme mali šťastie a môžeme využívať služby trénerky zo zahraničia. Oproti minulým rokom sa navyše stretávame raz týždenne v posilňovni a od marca pridáme slušnú dávku kondičnej prípravy. Ako sa blíži jar, čakajú nás turnaje a to jeden halový a jeden jarný na začiatku apríla. Možno ešte jedno prekvapenie, ale to potvrdíme neskôr…
Niektoré hráčky tímu majú medzi sebou väčší vekový rozdiel. Nevidíš to ako prekážku?
Tu nevidím najmenší problém. Dôležitý je spoločný cieľ.
Keby si mal porovnať softball na Slovensku so zahraničím, v čom vidíš rozdiely?
Hlavným rozdielom je členská základňa. Sme doslovne softballovým trpaslíkom, máme však šťastie na talenty. Verím tomu, že malými krôčikmi sa môžeme priblížiť prvej pätici Európy.
Softball na Slovensku nie je veľmi rozšírený šport, akým spôsobom by bolo možné rozšíriť ho viac medzi ľudí?
Úspech priťahuje. Samozrejme nevlastníme zázračný prútik, a pre Slováka sú pravidlá ťažko zrozumiteľné. Cesta je jediná, a to od detí. Iba členská základňa v detských kategóriách môže zachrániť softball u nás. To neznamená, že je nutné čakať, pokiaľ tieto deti dorastú. Gro rodičov hráčok pochopí pravidlá, a takto sa môže softball dostať aj do povedomia dospelých. Čo sa ale nesmie stať, je nechať sa opantať jedným úspechom. Samozrejme na ňom treba stavať a venovať sa tejto talentovanej generácii. Problémom je ale žiacky softball. Ak sa tu situácia nezlepší, sme vymierajúci druh.
Prichádza podľa teba generácia hráčok, ktoré dokážu potiahnuť softball u nás smerom hore?
Čiastočne som už na túto otázku odpovedal. Verím v talent mladých hráčok, ale dôležité je chcenie, to často spomínané srdiečko. Počas zápasu, hlavne vydareného, vyzerá všetko krásne a dokonale. Netreba však zabúdať na to, že softball je hra závislá od drilu a rozhodujú hlavne chvíle v tréningu. Sebauspokojenie je najväčší zabijak v živote, a v softballe to platí dvojnásobne.
Dušan, ďakujeme za rozhovor. Taktiež ďakujeme všetkým, čo sledujú softballové dianie na Slovensku. Cítime podporu, a aj to nás posúva ďalej.