V rozhovoroch s prezidentami, či predsedami klubov, dnes pokračujem s Radom Nespalom, prezidentom klubu Outmen Skalica.
- Zrejme ťa poznajú v tvojom klube, ale mohol by som ťa poprosiť, aby si sa predstavil pre ostatných, ktorí budú článok čítať. Pochopiteľne nás zaujíma tvoja športová kariéra a aktivity v športe?
Keby som tu rozpisoval detailne moju športovú kariéru, tak len tento jeden bod by bol na dve strany. Takže “ v krátkosti “ , softball som objavil v Skalici okolo roku 1986. Boli sme skvelá partia a kontakty uchovávame dodnes. Po ZVS (povinná základná vojenská služba) v roku 1993 sme v Skalici prešli na baseball. V roku 1996 som prestúpil do Bratislavy. Pod vedením amerického trénera sa mi otvorili dvere do reprezentácie a štúdiu v USA. Postupne som hral a trénoval v Rakúsku, Česku a Nemecku. Od roku 2013 sa venujem trénovaniu detí a mládeže. Vediem slovenskú reprezentáciu U12 a tiež sa venujem propagácii baseballu na Slovensku a v Čechách.
- Kedy si sa stal prezidentom klubu a čo ťa vlastne primälo vziať takúto náročnú pozíciu, ktorá vyžaduje celého človeka?
Zakladateľom a prezidentom skalického žiackeho a mládežníckeho klubu som sa stal v roku 2013, dovtedy sme vystupovali ako oddiel pod hlavičkou AŠK Skalica, ale tu sme mali zviazané ruky a stále sme na niečo čakali ( schválenie nákupu materiálu, preplatenie nákladov ), a preto som sa rozhodol pre vlastné občianske združenie.
- V súčasnosti prežíva šport všeobecne ťažkú situáciu. Ako to zvládate vo svojom klube?
Najprv som to bral i ja ako ťažkú situáciu, ale teraz sa k tomu staviam iným spôsobom. Tréner bol v minulosti autoritou a čo povedal, to aj hráči urobili. Počítačová doba priniesla iné deti, deti ktoré nie sú také súťaživé ako sme boli my. Práve teraz, keď sa netrénuje v kolektívoch sa ukáže, kto to myslí so športom vážne a či jednotlivci nájdu vlastnú motiváciu a sami na sebe zamakajú.
- Ste v kontakte s ostatnými členmi organizačného výboru klubu a s trénermi?
Samozrejme, že sme v kontakte s celým výborom. Čas využívame na hĺbkové plány v klube.
- Čomu sa venuješ v tejto zložitej dobe ty ako prezident a čomu sa venujete v klube?
Ja ako prezident sa venujem dotáciám, financiám , nákupu materiálu po dohode s výborom a aktuálnemu plánu rekonštrukcie jedného futbalového areálu pre potreby baseballu.
- Taká špekulatívna otázka, čo by si urobil inak, keby si vedel, že príde takáto zložitá doba?
Ak by som vedel, že príde takáto doba na Slovensku, kde dochádza k porušovaniu ľudských práv a slobôd, tak by som zbalil komplet celú rodinu a odišiel zo Slovenska.
- Ako to vidíš, keď skončia všetky opatrenia, myslíš, že si deti, hráči nájdu znova cestu na ihrisko?
Keď to skončí tak deti sa určite vrátia na športoviská a bude ich viac ako predtým, akurát sa zmení sociálny kontakt a cítenie, či vzájomná dôvera jednotlivcov. Toto, čo si tu dovolila táto vláda spolu s pandemickou komisiou je už za čiarou ľudského rozumu. Opáskované detské ihriská, zatvorené školy po dobu jedného roka, test do prírody – toto normálny ludský rozum nevymysli.
- Ako zvládate v tejto situácie finančné zabezpečenie klubu?
S financiami nemáme problémy, máme ich toľko , koľko aktuálne aj potrebujeme a hlavne, ak vieš, kde ich zháňať, tak potom je to brnkačka.
- Máš nejaký plán ako udržať klub pri živote a kam povedú cesty klubu v budúcnosti?
Na konci roku 2020 som mal rozhovor so všetkými hráčmi, aj s rodičmi a to mi dali impulz, že plánovať budúcnosť klubu je na správnom mieste.
- Chystáte nejaký zmeny v infraštruktúre ihriska, či celého areálu?
My ihrisko nemáme, mali sme vždy len dočasné plochy , kde sme v aktuálnom období mohli akurát trénovať. Aktuálne však máme rozbehnutú dohodu s obcou Kátov, kde už je aj hotový projekt na úpravu povrchu a vo finálnej podobe tam bude U13 žiacke ihrisko (vhodné aj na softball, pozn.red.), mužské baseballové, cyklookruh a pieskové volejbalové ihrisko.
- Aký úspech vo svojej športovej kariére si najviac ceníš?
Môj najcennejší úspech v športe : keď som sa ako 24-ročný dostal do San Francisca a absolvoval tréning s tímami MLB San Francisco Giants a Montreal Expos. K tým ďalším patrí pôsobenie v mužskej reprezentácii a druhé miesto na ME v Maďarsku v roku 2002 a so žiakmi v roku 2019 , keď sme vyhrali kvalifikáciu ME U12. To bol jednoznačne najemotívnejší týždeň mojej práce s deťmi.
- Propagácia softbalu v médiách je komplikovaná, ako zvládate túto činnosť klubu?
Túto časť nezvládame vôbec, to sa musím čestne priznať. Tu by mal celoplošne pracovať zainteresovaný človek na úrovni asociácie, ktorý by propagoval softball v regióne a mal by mať za to dôstojne zaplatené.
- Aký šport máš rád okrem softbalu a baseballu?
V TV si rád pozriem hocijaký šport, ktorému rozumiem. Čo sa týka športu ako doplnok k baseballu a softballu , tak beh, bicyklovanie, plávanie, joga, loptové hry a fitko.
- Čo by si na záver odkázal slovenským sofbalovým nadšencom?
Motivácia športovcov pre mňa je ten najmenší problém, ale tú buď v sebe máš alebo nemáš. Srdce víťaza nemá každý, preto ich je menej ako tých, čo prehrajú. Tu by som možno rád spomenul , ako ja som sa dostal k baseballu a čo mňa motivovalo. V roku 1986 som v kine videl film Prirodzený talent s Robertom Redfordom v hlavnej úlohe. Dovtedy som nepočul nikdy o baseballe , ale od skončenia filmu sa baseball stal mojou motiváciou a srdcovou záležitosťou….
Ďakujem za rozhovor.
Toto je zatiaľ posledný rozhovor, keďže z ostatných klubov (Jelka, Crows Košice, Goodsports Devínska N.V.) sme dosiaľ odpovede na otázky nedostali. Ale … veríme, že si aj v týchto kluboch nájde priestor na odpovede našich otázok a „ukážu“ svoje kluby, ich históriu, súčasnosť, či budúcnosť.
RB