Ako ďalej so slovenským softballom?
Na turnaj sme odchádzali bez veľkých očakávaní, kde hlavným dôvodom bol vek kádra, ktorý bol až
na niekoľko výnimiek v juniorskom veku. Čo bolo ale podstatné, a takto sme nastavovali celý priebeh
prípravy, bolo zbieranie skúseností a konfrontácia s európskou kvalitou. V konečnom zúčtovaní
štrnáste miesto odráža kvalitu akou momentálne disponujeme.
Čo turnaj ukázal, je, že samozrejme, máme na čom pracovať technicky v každom aspekte hry.
Podstatné je ale zapracovať na pohybovej príprave, sile a kondícii. Až počas turnaja si veľa dievčat
uvedomilo, akou ťažkou skúškou je takýto formát po fyzickej stránke. Preto sme už na mieste začali
jednať s prítomným fyzioterapeutom/kondičným trénerom o možnej celoročnej spolupráci a SSA si
vie predstaviť aspoň čiastočnú podporu takého odborníka v kluboch.
Veľmi pozitívne ma prekvapila psychická odolnosť väčšiny hráčok. V zápasoch, ktoré sme mali
vytypované ako „hrateľné“, dievčatá naozaj zabrali a predviedli sme pekný softball. Zápas s Talianskom
bol obrovským prekvapením, aj keď výsledok vyzerá jednoznačne pre súpera. No pre mňa bol
najkrajším a našim najlepším zápasom ten posledný na turnaji, proti Belgicku. Aj keď sme prehrali
walkoff homerunom v dohrávke siedmej zmeny. Bol to zápas splňujúci kritéria hodné európskeho
šampionátu.
Na koniec si dovolím úvahu. Naše dve víťazstvá prišli v zápasoch s Maďarskom a Chorvátskom.
Dievčatá zažívajú už roky konfrontáciu práve s týmito súpermi v Eurolige. Na turnaji sme premýšľali,
ako zabezpečiť pre hráčky pravidelné stretávanie s kvalitnejšími súpermi, čo by nás mohlo posunúť na
úroveň tímov okolo prvej desiatky. Počas leta sme predjednali možnosť spoločného tímu, volajme ho
pokojne reprezentácia, hrať v českých súťažiach a postupovať v ligách, kľudne až do Extraligy. Otázkou
je, či sa do toho púšťať? Zvládnu to kluby? Sú hráčky ochotné venovať tréningu a hraniu viac času za
cenu vyššej kvality? Sú rodičia pripravení prispôsobiť rodinný život rozpisu pravidelnej súťaže? Máme
na to ľudské, organizačné a finančné kapacity? Nebude lepšie venovať sa iba výchove mládeže
a počkať si na najbližší úspech približne šesť rokov? Neohrozí tak dlhé čakanie slovenský softball ako
taký?
Skúsme si všetci spomínaní odpovedať na tieto otázky a stretnime sa po sezóne spoločne
a vyjadrime svoj názor prosím.
Na záver chcem poďakovať hráčkam a realizačnému tímu za čas venovaný reprezentovaniu krajiny.
Dušan Borbély, hlavný tréner reprezentácie do 22 rokov.
