Cesta tímu začala už na prvom spoločnom tréningu v zime 2021, kde som prvýkrát v mojej kariére nechal ťažké rozhodnutie o účasti na Majstrovstvách Európy na hráčkach. Dôvodom bola informácia o neúčasti stálice a stavebného kameňa reprezentácie posledných rokov, Dominiky Rampáčkovej. Prvou nadhadzovačkou sa v tomto momente stala Miriama Gombíková, ktorá bola stále v rekonvalescencii po ťažkom zranení a dva roky vôbec nehádzala. Dievčatá sa situácii postavili čelom a rozhodli sme sa túto výzvu prijať.

Nový systém turnaja a žreb nám tentokrát priali (konečne) a papierovo sme boli favoritom na postup medzi najlepších dvanásť tímov v Európe. Ako však vieme, v športe papierový predpoklad nič neznamená, avšak cieľ prvej dvanástky sme si nastavili ako primárny.

Klasicky sme turnaj otvárali zápasom, ktorý rozhodoval o úspechu a neúspechu. Dánsko sa softballovo zlepšuje a rok od roka je lepšie. Náznakom, že šťastena by tentokrát mohla byt na našej strane, bol pomer hitov, kde sme prehrali v pomere 3:7. Výsledok zápasu však bol 3:1 v náš prospech a stavebný kameň k úspešnému šampionátu bol položený.

Ďalší dvaja súperi v skupine boli veľkou neznámou a v podstate nováčikmi európskeho softballu. Vedeli sme, že Fínky majú tím zložený z hráčok, ktoré pochádzajú z národného pálkovacieho športu pesapällo. Aj keď výsledok 22:1 o tom nehovorí, každá hráčka hrozila v útoku a len vďaka našej vynikajúcej hre v obrane a zodpovednému a trpezlivému prístupu v útoku, nevyzeral výsledok vyrovnanejšie. Zápas s Maltou začal, naopak, našou jemnou nesústredenosťou a faktorom bol aj zdravotný stav nadhadzovačky po viróze. Po prvej obrane sme prehrávali 0:3 a do kruhu sa postavila legenda a členka siene slávy, na šampionáte hlavne asistentka trénera, Tatiana Borisová, a súper sa už lopty nedotkol. Naopak, náš útočný stroj sa rozbehol naplno a napríklad Klaudia Mihálková si pripísala už svoj tretí homerun na šampionáte pri výsledku 12:1. Najlepšie umiestnenie Slovenska za posledných desať rokov bol na svete a my sme sa už mohli tešiť na ťažké zápasy s európskou špičkou.

Začnem výsledkami všetkých zápasov v TOP 12:

SVK-POL 1:2

GRE-SVK 13:4

SVK-CZE 0:7

SVK-HOL 0:12

SVK-ESP 3:8

FRA-SVK 3:1

SVK-GER 0:8

SVK-IRL 1:13

Pomer zápasov 0:8 vyzerá asi hrozivo, ale pozitív sme zažili naozaj veľa. Zápas proti Poľsku mrzí asi najviac, tobôž, keď naša nadhadzovačka umožnila štatisticky nula dobehov a prehrali sme po dvoch chybách po sebe. Ďalej boli krásne zápasy proti Španielsku a Francúzsku, obzvlášť zápas so Španielkami nedopadol lepšie iba kvôli zraneniu nadhadzovačky a chytačky, čo sa bežne nestáva.

Systém turnaja ukázal, že šírka kádra je naozaj podstatná a únava a zranenia vedia výsledok značne ovplyvniť. Európska špička začína byť o tom, kto zoženie viac hráčok z USA a nadhod tvrdí muziku čím ďalej, tým viac. Čo ale neukážu výsledky je prístup a bojovnosť dievčat. Neukážu súdržnosť ľudí z rozdielnych tímov a generácií. Ďalej si človek neprečíta mieru odvahy pri nastupovaní proti tímom, ktoré majú silu a základňu, o ktorej sa nám môže len snívať.

Za všetko spomínané v predchádzajúcom odseku chcem dievčatám poďakovať a zároveň zložím klobúk ich prístupu. Pre mňa bol tento šampionát obzvlášť špecifický, keďže som mal so sebou hráčky všetkých generácií, ktoré som počas mojej kariéry trénoval. Neviem, čo prinesie budúcnosť, ale ak bol toto koniec môjho pôsobenia v reprezentácii, mal takmer všetko, čo mal mať. Držím dievčatám palce vo zvyšku sezóny, ako aj v ďalšej športovej kariére a som pripravený poradiť a pomôcť, keď to bude potrebné.

Dušan Borbély, hlavný tréner.